 | ||
A je to tu ! Krok za krokom sa pomaly, ale isto približuje tá časť roka, ktorá nesie vo svojom záhlaví názov „biela pani Zima“, alebo skrátene iba Zima. Tohto roku sa pani Zima ohlásila nečakane už v polovici októbra. Nepočkala ani na príchod svojho ohlasovateľa sv. Martina na bielom koni. Potom síce troška pribrzdila, ale nám už v našich mysliach ostalo povedomie, že o krátku dobu sa jej čas naozaj priblíži. A tak mi prišlo na um, že sebe i Vám pripomeniem niektoré zážitky, ktoré sa mne a možno i Vám, prihodili. Príde zima, bude mráz, kam sa vtáčik, kam schováš? Do javora do stroma, tam je moja komora. Veru, veru. Pri svojich potulkách poľom, lúkami, lesom, horami-dolami, sa mi neraz stalo, že som neveril vlastným očiam. Koniec jesene, krátko nazývaný podzim sa nesie v znamení dohasínajúcich farieb v korunách listnatých stromov. Ešte len toť nedávno, pred pár dňami, som videl zlatom olemovanú korunu starého duba, uprostred bledozelenej korunovej záľahy borovíc. Do krvavo červena sfarbené lístie v korunách bukov medzi sýto zeleným morom jedľových krásavíc. Rubínovo zlatisté listy štíhlych jaseňov medzi tmavo sivými jelšinami, či oranžovo zlatisté koruny javorov v tmavo zelenej obrube smrečín. Alebo len tak už z diaľky sa vynímajúce, všetkými možnými farbami hýriace, osamelo v poli stojace lipy uprostred ktorých nájde človek odpočinok na lavičke, pod božou múkou. Ako ten čas rýchlo beží. Dá sa povedať, že nestačili ste si ani poriadne vydýchnuť, ba dokonca ani odpočinúť a už je tu zima. Zima so všetkým, čo k nej patrí. Vonku zavýja Meluzína, na Zem, zo „zakabonenej“ oblohy neustále padajú snehové vločky a ľudia sedia radšej za pecou, ako by mali ísť von, do tej „nesnádky“. 
Ale čo divé zvieratá, vtáctvo nebeské? Ako sa cítia tieto božie tvory, v tomto ročnom období, v tejto, dá sa tak povedať, že v neprajnej dobe? Troška si môžeme vydýchnuť, pretože väčšina divých zvierat je na zimu pripravená. Už v lete, ale najmä v jeseni, sa dostatočne vykŕmia na žalude, bukvici a iných lesných plodoch, aby mali silnú podkožnú vrstvu tuku a tak boli chránené pred zimou. Horšie je to s vtáčikmi, ktoré nás ani v zime neopúšťajú a tak by sme sa mali aj mi, ľudia, o ne postarať. Iste ste si všimli, že vtáčky, okrem búdok s krmivom, priletia a sadnú si aj na oblok, kde sme pre ne pripravili potravu a keď sa tam cítia dobre, tak sa tam vracajú, aby nás svojím zjavom, najmä však svojím spevom potešili a oranžopoďakovali sa za našu dobrotu Viete Vy, koľko druhov vtáčkov a najmä sýkoriek sa u nás nachádza a koľko z nich čaká na našu pomoc ? Keď som tak sedel vo vykúrenej izbe a pozeral von oknom do bielej, snehom zasypanej krajiny, oči mi padli na vtáčie kŕmidlo, plno naložené semienkami, vtáčím zobom, drobnými obilninami a podobne. Bolo neuveriteľné, koľko druhov sýkoriek - spomeniem len tie najznámejšie: sýkorka belasá, bielolíca, uhliarka, čiernočiapočková, chochlatá, koňadra, modrinka, parukárka, mlynárka a desiatka iných, u nás menej často sa vyskytujúcich. Okrem sýkoriek, navštevujú kŕmidlá v zime pinky, vrabce, hýle, drozd čierny /kos/, i náš najmenší operenec oriešok. Mali by ste vidieť, ako hašterivý brhlík, po virtuóznom behaní hore dolu po strome - jediný vtáčik, ktorý môže behať po strome aj dolu hlavou, sa vrhne medzi hodujúce sýkorky, ktoré sa v panike rozpŕchnu na všetky strany. Aj hladné sojky vedia okupovať kŕmidlá, najmä vtedy, keď zabudli, kde si v jeseni schovali žalude. Tieto potom na jar vyklíčia a tak vlastne i sojky, okrem strážnej služby, majú zásluhu aj na obnove lesa. Ešte veľa by sa dalo písať a hovoriť o zime a podzime, o slastiach a strastiach, ktoré sú pre ne charakteristické, ale to snáď až niekedy na budúce, ak mi to moje zdravie ešte umožní a snáď i to, že sa nájde ešte niekto, kto bude mať o to záujem. So želaním všetkého dobrého a veľa, veľa zdravia, sa s Vami lúči s pozdravom. Lesu a prírode zdar ! Čudo Šurina 
 | ||