 | ||
Jazdci na formule bieda?!Toto poznáte? Sedávej paneko v koutě budeš-li hodná nádou tě. České príslovie dosť pregnantne vystihuje postoj tejto takzvanej humánnej spoločnosti trebárs aj k nám vozičkárom. Sama som to zopár krát zažila na vlastnej koži. Len pre Boha, dievčatko, od nás nechci nič a všetko bude v poriadku! To je samozrejme zakorenené v každom v nás, v ľuďoch, oddávna. K tomuto vari netreba ďalší komentár. I keď by som nerada zobecnela. No, myslím si totiž, že málokto si uvedomuje v tom každodennom živote, že i „ON“ môže raz skončiť na invalidnom vozíku... Len jeden malý postreh z môjho života. Som obrnárka. Moja diagnóza je DMO kvadruspastickom formou, s ťažkými kontraktúrami a deformitami končatín, imobilná. Vopred chcem len podotknúť, že táto moja úvaha nemá za cieľ vyriešiť problém s elektrickým vozíkom na Slovensku. Chcem iba naň upozorniť tých kompetentných. Od mojich pätnástych som priam až neuveriteľne túžila po elektrickom vozíku. Písal sa rok 1972 a vtedy za „zlatého“ sociku sen ostal len krásnym snom. Hoci maličká nádej bola vždy, no zakaždým ostala len nádej. To skostnatené myslenie aj tu urobilo veľkú šarapatu. Potom prišla Nežná revolúcia. A s ňou rôzne nadácie, ktoré sa pokúšajú okrem iného i o dovoz použitých elektrických vozíkov k nám zo západu. Ale po určitom čase táto bohumilá činnosť vymrela. Dneskajšia situácia? Áno, handicapovaný človek môže mať i elektrický vozík, ktorý je dokonca čiastočne hradený sociálnou poisťovňou. Ale úprimne: Kto má z nás invalidov – vozičkárov najmenej 100 tisíc na doplatenia za vozík? A ešte k tomu navyše, musíte mať tú „správnu“ diagnózu. Detská mozgová obrna na tomto zozname diagnóz, žiaľ nie je doteraz. Mám to overené. V Čechách áno. Aspoň doteraz hradila úplne poisťovňa elektrické vozíky i ľuďom s DMO. Každých päť rokov mali nárok na nový i elektrický vozík. Naša ekonomika nemá nato? Viem, a uznávam i tento prípadný argument. Lenže, niektorí lekári snáď ešte žijú hádam v stredoveku. Pretože, ich argumentácia k tomu aj zodpovedá... A záver tejto úvahy? Ten vysnený elektrický vozík mám už tri roky. Kúpený z druhej ruky za 20 000 korún. A veľmi mi skvalitnil život. Mám však jednu otázku na hlavného odborníka MZ SR pre neurológiu prof. MUDr. Pavla Traubnera PhD. Kedy príde k zmene legislatívy a kritérií pri poskytovaní elektrických vozíkov aj ľuďom s DMO? Veď úplne ochrnutý, po páde z koňa, už žiaľ nebohý herec Christopher Reeve, známy ako Superman ovládal svoj špeciálne upravený vozík ústami... Eva Kaiserová | ||