Poslanci Národnej rady slovenskej republiky na svojom tohoročnom 28. zasadnutí schválili zákon o „Peňažných príspevkoch na kompenzáciu dôsledkov ťažkého zdravotného postihnutia“ všetkými hlasmi koalície a hlasmi poslancov opozičnej SDKÚ DS. Zákon podpísal prezident SR dňa 16.11.2008. Dalo by sa povedať KONEČNE! Veď vyňatie kompenzácií dôsledkov ťažkého zdravotného postihnutia zo zákona o Sociálnej pomoci bolo dlhodobou požiadavkou väčšiny MVO združujúcich ľudí so zdravotným postihnutím. Pripomeňme si stručne kľúčové dôvody, pre ktoré sme žiadali takúto zmenu.
Cieľom kompenzácií dôsledkov ťažkého zdravotného postihnutia je integrácia ľudí s ťažkým zdravotným postihnutím (ŤZP) do bežného života a ich následná sociálna inklúzia. Integráciu teda chápeme ako prebiehajúci proces a sociálnu inklúziu ako stav. Sociálna inklúzia pre osobu s ŤZP znamená plnohodnotnú existenciu v živote spoločnosti v zmysle udržateľného spoločenského a pracovného začlenenia. Peňažné príspevky na kompenzáciu dôsledkov ťažkého zdravotného postihnutia preto nemôžeme chápať ako klasickú sociálnu dávku. Takýto príspevok, kompenzácia, je len peňažným vyjadrením rozdielu medzi osobou bez zdravotného postihnutia a osobou s ŤZP. Za tieto finančné prostriedky si občan s ŤZP nakupuje tovary a služby stanovené predmetným zákonom práve pre naplnenie cieľa zákona o kompenzáciách - udržanie spoločenského a pracovného!!! začlenenia.
Pre úplnosť a korektnosť k predkladateľovi Zákona o kompenzáciách, MPSVaR, uvediem zmeny, ktoré prináša nový zákon oproti pôvodným ustanoveniam v časti kompenzácie, ktoré boli súčasťou Zákona o sociálnej pomoci:
Pri peňažnom príspevku na opatrovanie ide o tieto nové opatrenia:
V súvislosti s dikciou zákona a uvedenými zmenami môžem teda konštatovať dva základné fakty:
1. Schválenie Zákona o peňažných príspevkoch na kompenzácie dôsledkov ťažkého zdravotného postihnutia vítam, je však len nedokonalou časťou legislatívneho procesu pre dosiahnutie nášho cieľa – sociálnej inklúzie.
2. Zmeny, ktoré prináša nový zákon oproti pôvodným ustanoveniam v časti kompenzácie, ešte ako súčasti Zákona o sociálnej pomoci, predovšetkým v súvislosti s násobkami životného minima ako podmienkami pre priznanie kompenzačných peňažných príspevkov, ignorujú dôvody a ciele jeho uvedenia a uplatňovania v praxi - udržanie spoločenského a pracovného začlenenia osôb s ŤZP. Pôsobia demotivačne predovšetkým v snahe občanov s ŤZP pracovať a nestať sa len výlučnými príjemcami, ale i platcami odvodov a daní, ale predovšetkým účastnými na tvorbe hrubého domáceho produktu.
Dôvody, pre ktoré považujem svoje vyššie uvedené konštatovanie za opodstatnené sa pokúsim demonštrovať na konkrétnom príklade, kedy sa osoba s ŤZP nachádza v stave sociálnej inklúzie prostredníctvom pp na osobnú asistenciu:
Priemer počtu hodín osobnej asistencie v rámci Slovenska pre osoby s ŤZP, ktoré podľa nového zákona spĺňajú podmienky na priznanie peňažného príspevku sú 4 hodiny denne. Suma mesačného príspevku je teda 4 x 75 x 30 čo sa rovná 9 000,- Sk. Za túto sumu si nakupujme služby OA. V prípade, že máme príjem zo zárobkovej činnosti, zákon nás limituje trojnásobkom životného minima pre vyplatenie celej sumy peňažného príspevku (pp). Trojnásobok životného minima je 15 390,- Sk. Priemerný invalidný dôchodok pre osoby s mierou poklesu vykonávať zárobkovú činnosť nad 70 % je cca 8 000.- Sk. Ak sa takýto občan v rámci integračného procesu zamestná k sume dôchodku sa pre výpočet pp pripočíta jeho čistý príjem zo zárobkovej činnosti. Ak predpokladáme s priemerným hrubým príjmom takejto osoby 15 000,- Sk, čo znamená 12 466,- Sk čistého príjmu, potom jeho mesačný príjem vrátane dôchodku činí 20 466,- Sk. Táto suma prevyšuje trojnásobok životného minima o 5 070,- Sk. Táto suma sa mu odráta od 9 000,- Sk čím je naplnená litera zákona a občan s ŤZP dostane na nákup služieb osobnej asistencie 3 930,- Sk. Takto svoje opodstatnené potreby, mimochodom stanovené rozhodnutím nezávislej posudkovej komisie ÚPSVaR, súvisiace s ŤZP sú hradené denne len do výšky 1,7 hodín osobnej asistencie. Zvyšných 2,3 hod. si platí z vlastného príjmu. Pozrime sa teda aká suma ostáva osobe s ŤZP z čistého príjmu 12 466,- Sk. Nuž takýto občan pracuje celý mesiac 8 hodín (niekedy i viac pre udržanie si zamestnania) za 7 396,- Sk. A teraz pozor!!!! V tomto prípade odvádza zamestnávateľ a osoba s ŤZP štátu sumu 6. 935,- Sk. Pre upresnenie: sociálne poistenie 4 891,- Sk, zdravotné poistenie 1 050,- Sk, preddavok na daň z príjmu 994,- Sk. To je takmer o 2 000,- Sk viac ako suma o ktorú sa mu kráti pp na OA. Ustanovenia prijatého zákona nás teda tlačia do pasivity. Násobky životného minima ako podmienka pre priznanie plného pp na kompenzácie sú nezmyselné, diskriminačné a z hľadiska štátneho rozpočtu neopodstatnené. Naopak, osoba s ŤZP, ktorej sa podarilo dosiahnuť sociálnu inklúziu je pre spoločnosť prínosom tak osobnostným ako i ekonomickým. Uvedomujem si, že uvedený príklad je len torzom nedostatkov prijatého zákona a nereflektuje na všetky jeho problémy. Ide napr. o pp na opatrovanie člena domácnosti, diskriminačné ustanovenia z hľadiska veku či administráciu v oblasti predkladania činnosti osobného asistenta. Je toho proste dosť na iniciovanie zmien. Pripomienkového konania a predkladania zásadných zmien v pôvodnom návrhu zákona sa zúčastnili MVO občanov s ŤZP. Spoločné zásadné pripomienky neboli do návrhu zákona zapracované a následne v podobe pozmeňujúcich návrhov vo Výbore pre soc. veci a bývanie prijaté, hoci z hľadiska rozpočtu znamenali len minimálne zvýšenie výdavkov v tejto kapitole, no z hľadiska budúcoročného štátneho rozpočtu vykazujú fiškálnu neutralitu.
Nuž čo povedať na záver.
Za seba: Nechcem byť len pasívnym príjemcom kompenzačných príspevkov. Chcem normálne žiť a pracovať. Žiadam MPSVaR o okamžitú novelizáciu Zákona o pp na kompenzáciu dôsledkov ŤZP v spolupráci s mimovládnymi organizáciami združujúcimi osoby s ŤZP. Ja ako vozičkár by som prirovnal kvalitu obsahu tohto zákona k hypotetickej situácii, kedy by stavebný zákon nedovoľoval postaviť dom do ktorého vedú štyri schody, no povoľoval by vybudovať dva schody. Zdá sa, že je to zlepšenie, no pre mňa na vozíku ?????
Pre MPSVaR: ak stojí za to niečo robiť, stojí za to robiť to dobre v prospech celej spoločnosti.
Mgr. Peter Bódy
Prezident AOZPO SR