Casopis Vozickar

Kostol sv. Juraja v Kostoľanoch pod Tribečom

Kostol sv. Juraja v Kostoľanoch pod Tribečom bol postavený na prelome 10. a 11. storočia. Do tohto obdobia je datovaný tak svojím stavebným typom, ako i stavebnými technológiami, ikonografickým rozborom nástenných malieb a v neposlednom rade aj výsledkami archeologického výskumu.

V prvej fáze sa jednalo o jednoduchý jednoloďový kostolík s pravouhlým presbytériom na východ a so vstupom na západnej stene. Podlaha vo svätyni bola v porovnaní s loďou vyvýšená.

Steny kostola boli ozdobené nástennými maľbami. Každá stena bola rozdelená na niekoľko pravidelných polí a do nich boli vložené jednotlivé scény cyklu. I dnes je ešte zrejmé, že južná s severná stena boli rozdelené do troch horizontálnych pásov. Horný bol rozdelený do dvoch úzkych polí v rohoch, dve širšie medzi oknami a tri malé pod oknami. Stredný pás bol rozdelený na štyri pravidelné polia a spodný pás bol tvorený radou portrétových medailónov. Tento pás obiehal i po východnej stene lodi, vnútornej stene víťazného oblúka a pokračoval v rovnakej výške i v apside. Zo stavu dochovania môžeme usúdiť, že v apside boli steny rozdelené do väčších dielov. Delenie východnej steny sa takmer nezachovalo a západná stena od 13. storočia neexistuje.

Samotné maľby sa dochovali len čiastočne. Sme schopný rozpoznať, že sa jednalo o jednotnú koncepciu, ktorej hlavnou témou je mariánsky cyklus. V hornom páse v úzkych poliach v rohoch stáli štyri figúry, veľmi pravdepodobne evanjelisti. Na južnej stene sú v medziokenných poliach dochované spodné časti figúr s bosými nohami, mohlo by sa teda jednať o scény zo Starého zákona, analogicky je možné takéto scény očakávať i v medziokenných poliach na severnej stene. Cyklus stredného pásu začína na južnej stene. Prvá scéna je ťažko interpretovateľná, možno sa jedná o votívnu scénu. Ďalšou scénou začína mariánsky cyklus. Prvá je Zvestovanie Panne Márii, ďalej je to Navštívenie a Narodenie Krista. Cyklus potom bez prerušenie (znamená to teda, že pokiaľ boli nejaké scény na západnej stene, tak nesúviseli s týmto cyklom) na severnej stene pokračuje scénou Príchodu Troch kráľov – adorovanie Hviezdy, Klaňanie troch kráľov a Útekom do Egypta. Posledná scéna je úplne nezreteľná. V apside zo staršej fázy pochádza scéna Krista Pantokratora v mandorle, z ktorej sa dochovala spodná časť spolu s krídlami cherubínov. V 13. storočí bol kostol rozšírený o emporovú prístavbu. Z tejto doby pochádza mladšia vrstva malieb a apside, maľby na empore, krstiteľnica a svätenička pri dverách.

V tomto roku 2009 bol Kostol sv. Juraja v Kostoľanoch pod Tribečom zapísaný do Európskeho kultúrneho dedičstva.

Mgr. Jana Maříková Kubková, Ph.D.


Vtipy Kostol sv. Juraja Výstava Titulná stránka	Kostol sv. Juraja v Kostoľanoch pod Tribečom Kostol sv. Juraja v Kostoľanoch pod Tribečom bol postavený na prelome 10. a 11. storočia. Do tohto obdobia je datovaný tak svojím stavebným typom, ako i stavebnými technológiami, ikonografickým rozborom nástenných malieb a v neposlednom rade aj výsledkami archeologického výskumu. V prvej fáze sa jednalo o jednoduchý jednoloďový kostolík s pravouhlým presbytériom na východ a so vstupom na západnej stene. Podlaha vo svätyni bola v porovnaní s loďou vyvýšená. Steny kostola boli ozdobené nástennými maľbami. Každá stena bola rozdelená na niekoľko pravidelných polí a do nich boli vložené jednotlivé scény cyklu. I dnes je ešte zrejmé, že južná s severná stena boli rozdelené do troch horizontálnych pásov. Horný bol rozdelený do dvoch úzkych polí v rohoch, dve širšie medzi oknami a tri malé pod oknami. Stredný pás bol rozdelený na štyri pravidelné polia a spodný pás bol tvorený radou portrétových medailónov. Tento pás obiehal i po východnej stene lodi, vnútornej stene víťazného oblúka a pokračoval v rovnakej výške i v apside. Zo stavu dochovania môžeme usúdiť, že v apside boli steny rozdelené do väčších dielov. Delenie východnej steny sa takmer nezachovalo a západná stena od 13. storočia neexistuje. Samotné maľby sa dochovali len čiastočne. Sme schopný rozpoznať, že sa jednalo o jednotnú koncepciu, ktorej hlavnou témou je mariánsky cyklus. V hornom páse v úzkych poliach v rohoch stáli štyri figúry, veľmi pravdepodobne evanjelisti. Na južnej stene sú v medziokenných poliach dochované spodné časti figúr s bosými nohami, mohlo by sa teda jednať o scény zo Starého zákona, analogicky je možné takéto scény očakávať i v medziokenných poliach na severnej stene. Cyklus stredného pásu začína na južnej stene. Prvá scéna je ťažko interpretovateľná, možno sa jedná o votívnu scénu. Ďalšou scénou začína mariánsky cyklus. Prvá je Zvestovanie Panne Márii, ďalej je to Navštívenie a Narodenie Krista. Cyklus potom bez prerušenie (znamená to teda, že pokiaľ boli nejaké scény na západnej stene, tak nesúviseli s týmto cyklom) na severnej stene pokračuje scénou Príchodu Troch kráľov – adorovanie Hviezdy, Klaňanie troch kráľov a Útekom do Egypta. Posledná scéna je úplne nezreteľná. V apside zo staršej fázy pochádza scéna Krista Pantokratora v mandorle, z ktorej sa dochovala spodná časť spolu s krídlami cherubínov. V 13. storočí bol kostol rozšírený o emporovú prístavbu. Z tejto doby pochádza mladšia vrstva malieb a apside, maľby na empore, krstiteľnica a svätenička pri dverách. V tomto roku 2009 bol Kostol sv. Juraja v Kostoľanoch pod Tribečom zapísaný do Európskeho kultúrneho dedičstva. Mgr. Jana Maříková Kubková, Ph.D.